Odložím to na neskôr…

… v súčasnosti často používané pod slovom PROKRASTINUJEM.
Prokrastinácia v  preklade znamená odkladanie činnosti na neskôr. Ide o obranný mechanizmus, ktorý sa prejavuje v neustálom až iracionálnom zdržaní vykonania dôležitej činnosti. Je sprevádzaná výčitkami typu: “Zase som to nespravil!”
Príkladom je posúvanie vypracovania úlohy do školy, dôležitého telefonátu alebo jednoduchého upratania v byte.
Prokrastinátori si na nejakej úrovni uvedomujú ich činy a dôsledky, napriek tomu zmena týchto návykov od nich vyžaduje viac úsilia ako dokončenie úlohy.
Je dôležité zistiť príčinu odkladania, nakoľko môže byť aj symptómom iného psychického problému.
Každý z času na čas vypustí nejaké veci, avšak prokrastinátori sa chronicky vyhýbajú náročným úlohám.

“Nečakaj. Čas nikdy nebude tak vhodný.” Napoleon Hill

Občasné odkladanie činnosti je úplne v poriadku.
Keď sa nechceme unáhlene o niečom rozhodnúť, sme pod tlakom a potrebujeme sa upokojiť, potrebujeme viac informácii o danej problematike, problém je komplexnejší a potrebujeme viac času, vyskočia nám iné dôležitejšie priority a tak danú povinnosť odložím na neskôr, …

Prokrastinácia je chronické vyhýbanie sa úlohám, ktoré hodnotíme ako náročné.
Dôvodom môže byť, že hnacia sila niečo odložiť je iracionálne silnejšia ako sila niečo spraviť.
Túžba k činu súvisí aj s tým ako silno v danom momente sa vieme dotlačiť k činnosti – záleží to na našej sebakontrole a motivácii.

Prokrastinácia sa spája s množstvom myšlienok a spôsobov správania.
Vo všeobecnosti môžeme niečo odkladať, lebo neveríme, že dané úlohy nás budú tešiť a chceme sa vyhnúť pocitu nešťastia, alebo máme strach že ich neurobíme dobre.
Niekedy to robíme tiež, keď sme zmätení prílišnou komplexnosťou úlohy alebo sme veľmi unavení. Z toho vyplýva, že príčiny odkladania môžu byť rôzne a vyžadujú si hlbšiu analýzu.

Možné príčiny prokrastinácie:
– perfekcionizmus (“Radšej sa tomu vyhnem, akoby som to nesplnil podľa mojich predstáv a iní by ma mohli odsúdiť.”)
– preferencia krátkodobých úloh, preto si ich ľudia vyberajú prioritne
– averzia k úlohe (nuda, frustrácia a pod.)
– strach alebo úzkosť
– pocit že je toho veľa a neviem kde začať
– nízka motivácia
– abstraktné ciele (príliš všeobecne pomenované, málo konkrétne)
– málo energie a únava
– ťažkosti v riadení si času
– nedostatok sebavedomia
– nedostatočná seba-štruktúra
Niektoré výskumy ukazujú, že prokrastinácia je spojená s náladou – ľudia môžu niečo odkladať, keď sa napríklad cítia pod stresom a dúfajú, že v budúcnosti budú „lepšie pripravení“ na zvládanie úlohy prípadne niektorí ľudia sa môžu cítiť stále pod stresom v práci a prokrastináciu používajú ako zvládací mechanizmus voči stresu.

Stratégie zvládania, možnosti pomoci:

Zeigarnikovej efekt:
Úloha, ktorú začneme v nás vytvára napätie spojenú s jej dokončením, zlepšuje zapamätanie si danej úlohy až kým nie je dokončená.
Preto je vyššia pravdepodobnosť, že ak s nejakou úlohou začnete, už ju aj dokončíte. Nech už vám teda bráni čokoľvek, naozaj platí, že dôležité je začať.

Hlbšia analýza vášho prokrastinujúceho správania:
Skúste popísať, čo spúšťa prokrastináciu (nedostatok štruktúry, ambivalencia, chýbanie významu úlohy – to definuje úlohy, pri ktorých budeme viac prokrastinovať).
Začnite pracovať so spúšťačom – napr. nudnú úlohu nejakým spôsobom zmeňte na zábavnú.

Súcit k sebe:
Buďte k sebe súcitný, nepočúvajte vždy sebakritika a v prípade minulého prokrastinujúceho správania si skúste odpustiť – môže to pomôcť v prípade budúceho správania a budovaniu sebadôvery. Perfekcionizmus niekedy môže veľmi obmedzovať.

Oživenie nudnej úlohy:
Pustite si obľúbenú hudbu, za odmenu si doprajte kávu z obľúbenej kaviarne, odmeňte sa niečím za dokončenie nejakej časti úlohy.

Zvážte množstvo úloh:
Ak sa niečomu vyhýbame, často to súvisí aj s tým, že sme si toho na seba nabrali veľa. Začnite škrtať zo svojho zoznamu úloh. Cieľom však nie je presúvať úlohy zo dňa na deň, a tým len posúvať svoj problém. Jednoducho sa pozrite pozorne na váš zoznam úloh a škrtnite si jednu, ktorú neurobíte nikdy. Naozaj musíte mať dnes navarenú večeru alebo si môžem objednať jedlo? 

Ak sami neviete nájsť nájsť spúšťač a príčiny prokrastinácie, je vhodné obrátiť sa na odborníka -psychológa, terapeuta, ktorý pomôže hlbšie porozumieť vášmu správaniu.
Keď spoločne odhalíte dôvody prokrastinácie, pri ďalšich stretnutiach môžete pracovať na tom, čo stojí v pozadí odkladania úloh.